Australian Aboriginal avoidance practices
Omume ịzere ndị Aborigine bụ omume omenala n'ọtụtụ obodo ndị Aboriginal nke a chọrọ ka ụfọdụ ndị zere ndị ọzọ n'ezinụlọ ha ma ọ bụ agbụrụ ha. Omenala ndị a ka na-arụsi ọrụ ike n'ọtụtụ akụkụ nke Australia, ruo n'ókè dịgasị iche, dị ka akara nkwanye ùgwù. Enwekwara ụkpụrụ maka igbochi ile anya anya na ịghara ịkpọ aha ndị nwụrụ anwụ.
Mmekọrịta
[dezie | dezie ebe o si]N'ozuzu, n'ofe ọtụtụ ìgwè asụsụ, mmekọrịta izere atọ a na-ahụkarị bụ:
Nwa nwoke / nwunye nwa na nne di
[dezie | dezie ebe o si]N'ime iwu kacha sie ike ịzere ọbụbụenyi, omenala ndị Aborigine Australia ụfọdụ machibidoro mmadụ ịgwa nne di ya okwu ozugbo ma ọ bụ ọbụna ịhụ ya. Nne di na-erikwa ihe dị iche n’ebe ọgọ ya nwoke ma ọ bụ nwunye nwa ya na di ya nọ. Ọ bụrụ na ha abụọ nọ n'otu emume ahụ, ha ga-anọdụ ala azụ na ibe ha mana ha ka nwere ike ịkparịta ụka site na nwunye / di, bụ onye na-anọgide na-ebute ụzọ maka nkwurịta okwu na mmekọrịta a. Ọtụtụ mgbe, a na-enwe omenala asụsụ na gburugburu mmekọrịta ndị a.[1]
Mmekọrịta a na-agbasa n'izere ụmụ nwanyị niile nke otu akpụkpọ ahụ dị ka nne di, na, maka nne di, ndị ikom nke otu akpụkpọ ahụ dị ka ọgọ nwoke. Afọ alụmdi na nwunye dị nnọọ iche maka ndị ikom na ndị inyom nwere ụmụ agbọghọ na-alụkarị di na nwunye mgbe ha tolitere ebe nwoke nwere ike ọ gaghị alụ ruo mgbe ọ gafere 20s ma ọ bụ ọbụna mgbe e mesịrị. Dị ka ndị nne di na ndị ọgọ nwoke nwere ike ịbụ ihe dịka otu afọ, omume ịzere nwere ike na-eme ka ọ ghara imebi mmekọrịta ndị nwere ike ime.[1] Atụwokwa aro ka e mepụta omenala iji merie ihe na-akpatakarị esemokwu n'ezinụlọ.[2]
Nwanne nwoke na nwanne nwanyị
[dezie | dezie ebe o si]Nke a na-emekarị mgbe mmalite gasịrị. Tupu nke a, ụmụnne nwoke na ụmụnne nwanyị na-egwuri egwu n'enweghị ihe mgbochi.
Mmekọrịta izere abụọ a nwere ntọala ha na usoro ikwu nke Ndị Aborigine Australia, ya mere, ụzọ isi zere mmekọahụ n'etiti obere ìgwè nke ndị nwere njikọ chiri anya.
E nwere ọtụtụ mmekọrịta izere ndị ọzọ, gụnyere mmekọrịta nwoke na nwanyị, mana ndị a bụ isi abụọ.
Mmekọahụ
[dezie | dezie ebe o si]Ozugbo ụmụaka toro, a na-ele ha anya dị ka ndị nwere ike ịlụ di na nwunye na omume mmekọahụ ha na-aghọ nke izere ruo mgbe ha lụrụ di. Iwu ọdịnala na-enye iwu mmekọrịta na-adịgide adịgide ma na-ahazi ya tupu a mụọ ya.
A na-ele mmekọrịta nwoke na nwanyị anya n'otu ìhè ahụ dị ka mpụ ndị ọzọ megide obodo, dị ka mmekọrịta mmekọahụ, mmekọrịta agbụrụ ma ọ bụ mmekọrịta na-enweghị usoro, ma na-ebu otu ntaramahụhụ ahụ. Mmekọrịta anụ ahụ n'etiti ụmụ nwanyị n'agbanyeghị ọnọdụ alụmdi na nwunye anaghị ele ya anya dị ka ihe na-egosi mmekọahụ kama ọ bụ nkwenye nke ọbụbụenyi na ikike imetụ aka. Mmetụta dị mkpa karịsịa mgbe ụmụ nwanyị na-eme ihe ọchị ma ọ bụ na-ekwurịta okwu gbasara mmekọahụ. N'ọnọdụ ndị a, a na-ahụ omume ndị dị ka ịpị ara na ijide nkwonkwo ụkwụ dị ka ihe ịrịba ama nke ọbụbụenyi.[1][3]
Ịkpọ ndị nwụrụ anwụ aha
[dezie | dezie ebe o si]Dị ka omenala si dị, nke a pụtara izere ịkpọ onye nwụrụ anwụ aha ozugbo ha nwụsịrị dị ka akara nkwanye ùgwù [4] - nakwa n'ihi na a na-ewere ya dị ka ihe na-egbu mgbu maka ezinụlọ ahụ na-eru uju. Taa, omume ahụ na-aga n'ihu n'ọtụtụ obodo, ndị bịakwara izere ịkekọrịta mmetụta eletrọniki nke onye ahụ. Ọtụtụ ụlọ ọrụ telivishọn na-eji mkpesa na-adọ ndị Aboriginal na Torres Strait Islander aka ná ntị na mmemme ahụ nwere ike ịnwe foto na olu nke ndị India nwụrụ anwụ (dị ka Ụlọ Ọrụ Mgbasa Ozi Australia tụrụ aro ).[5]
Oge nkwụsị ahụ nwere ike ịdịru otu afọ ma ọ bụ karịa. A ka nwere ike ịkpọ onye ahụ n'ụzọ gbara okirikiri, dị ka, "nwanyị ochie ahụ", ma ọ bụ site n'aha akpụkpọ anụ nkịtị, ma ọ bụghị aha mbụ.[1] N'ime ụfọdụ obodo Central Australia, ọ bụrụ na nwa agbọghọ aha ya bụ Alice (dịka ọmụmaatụ) anwụọ, a ga-ezere "Alice" n'ọnọdụ niile, ya mere a ga-ezo aka na obodo dịka Alice Springs n'ezoghị ọnụ. A na-akpọ ndị na-ebi otu aha dị ka otu n'ime ndị nwụrụ anwụ aha nnọchi n'oge a na-ezere, dị ka "Kuminjay", nke a na-eji n'asụsụ Pintubi-Luritja, [2] ma ọ bụ "Galyardu", nke pụtara na etiti ọdịda anyanwụ Australia Wajarri akwụkwọ ọkọwa okwu maka nzube a.[6]
Nke a na-eweta ihe ịma aka ụfọdụ nye ụmụ amaala. N'ime obodo ọdịnala, ndị mmadụ bi n'otu n'ime obere ìgwè nke ezinụlọ, na duplication aha anaghị adịkarị. Taa, ka ndị mmadụ na-akwaga n'ime obodo ndị buru ibu (nke nwere mmadụ 300 ruo 600), usoro izere aha na-esiwanye ike. N'ihi ya, aha ndị a na-adịghị ahụkebe na ndị a na'adịghị ahụkebi emebi aghọwo ihe a na-ahụkarị, ọkachasị na Central Australia na obodo ndị dị n'ọzara, iji dozie ihe ịma aka ọhụrụ a. [citation needed]
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]- Omenala ndị Aborigine Australia
- Ndị Aborigine Australia
- Asụsụ ndị Aborigine nke Australia
- Asụsụ izere
- Iwu megide ịkpọ aha ndị nwụrụ anwụ
Edemsibia
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ 1.0 1.1 (2002) "Aspects of Traditional Aboriginal Australia", AIJA Aboriginal Cultural Awareness Benchbook for Western Australian Courts. Australian Institute of Judicial Administration. Kpọpụta njehie: Invalid
<ref>
tag; name "AIJA" defined multiple times with different content - ↑ Social Organisation. aboriginalculture.com. Archived from the original on 22 March 2010. Retrieved on 11 March 2010.
- ↑ (2009) "Transgressive sex: subversion and control in erotic encounters". Fertility, Reproduction and Sexuality 13: 214–216.
- ↑ McGrath (February 2008). "Australian findings on Aboriginal cultural practices associated with clothing, hair, possessions and use of name of deceased persons". International Journal of Nursing Practice 14 (1): 57–66. DOI:10.1111/j.1440-172X.2007.00667.x. PMID 18190485.
- ↑ ABC Indigenous Content. Australian Broadcasting Corporation (8 October 2015). Archived from the original on 4 March 2016. Retrieved on 1 December 2021.
- ↑ Turpin. Aboriginal languages. Central Land Council. Archived from the original on 10 April 2021.