Diakovce
| Diakovce | ||
| obec | ||
 Kostol Panny Márie Nanebovzatej | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj | |
| Okres | Šaľa | |
| Región | Dolné Považie | |
| Vodný tok | Kráľovský kanál | |
| Nadmorská výška | 115 m n. m. | |
| Súradnice | 48°08′06″S 17°50′26″V / 48,134933°S 17,840422°V | |
| Rozloha | 26,28 km² (2 628 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 2 377 (31. 12. 2024) [2] | |
| Hustota | 90,45 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1002 | |
| Starosta | Kristína Jakócsová[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) | |
| PSČ | 925 81 | |
| ŠÚJ | 503711 | |
| EČV (do r. 2022) | SA | |
| Tel. predvoľba | +421-31 | |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Hlavná 1 925 81 Diakovce | |
| E-mailová adresa | starosta@diakovce.sk | |
| Telefón | 031/771 20 22 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Diakovce | ||
| Webová stránka: diakovce.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží v Podunajskej rovine, približne 3 km juhozápadne od Šale. Prístupná je cestami III. triedy 1349 a 1366 a východným okrajom vedie železničná trať Šaľa – Neded. Galanta je vzdialená 12 km, Kolárovo 33 km a Nitra 30 km.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Diakovce ležia v blízkosti starého riečneho brodu cez Váh, ktorým od praveku putovali ľudia. Potvrdzuje to nález sídliska z mladšej doby bronzovej, ktoré bolo na území dnešnej obce. Slovania si tu vybudovali sídlo v období Veľkej Moravy, na ktorého základoch vznikla osada Vag, spomínaná už v roku 1002. Listina kráľa Ladislava z roku 1090 nepriamo poukazuje na existenciu benediktínskeho kláštora. Rímskokatolícky kostol tu stál už v roku 1102 a súčasný kostol Panny Márie Nanebovzatej pochádza z roku 1228. Rozsiahla oprava kostola bola vykonaná v roku 1700, v tomto období bol vybudovaný aj kaštieľ, pôvodne slúžiaci pre obnovené priorstvo.
Škola bola v obci už v 17. storočí, koncom 18. si svoju školu, kostol i modlitebňu postavili aj reformovaní veriaci. Kalvária pri katolíckom kostole dola postavená v roku 1822, zvonica a kamenný kríž pri ceste do Tešedíkova je z roku 1883. V obci sa zachoval tiež cintorínsky kríž z roku 1798, socha Sv. Juraja z prelomu 19. a 20. storočia, socha Sv. Trojice pri kostole z roku 1905, socha Sv. Jána Nepomuckého z roku 1936 a prícestný kríž z roku 1992.
V roku 1898 bol postavený parný mlyn, v roku 1911 bola dokončená výstavba novej katolíckej školy, nová kalvínska škola bola otvorená v roku 1928. Kultúrny dom bol vybudovaný v roku 1938, budovanie Novej osady začalo v 50. rokoch 20. storočia. Postupne boli upravené cesty a chodníky, vybudovaná kanalizácia, vodovod i plynovod, termálne kúpalisko, evanjelický kostol a fara, no tiež materská a základná škola. Medzi najnovšie stavby patrí nový obecný dom.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Národnostné a jazykové zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]Sčítanie 2021 (národnosť v %):
slovenská 42,2%, maďarská 51,7%, rómska 0,8% a nezistená 4,5%zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky Sčítanie 2011 (národnosť v %):
| Počet obyvateľov: 2 204 | ||||
|---|---|---|---|---|
| maďarská | 65,65 % | |||
| slovenská | 32,21 % | |||
| ostatní | 2,14 % | |||
Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):
| Počet obyvateľov: 2 204 | ||||
|---|---|---|---|---|
| maďarský | 68,74 % | |||
| slovenský | 29,49 % | |||
| ostatné | 1,77 % | |||
Náboženské zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]zdroj:Štatistický úrad Slovenskej republiky Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):
| Počet obyvateľov: 2 204 | ||||
|---|---|---|---|---|
| rímskokatolíci | 67,15 % | |||
| ateisti, nezistení | 13,34 % | |||
| kalvíni | 10,39 % | |||
| luteráni | 7,71 % | |||
| ostatní | 1,41 % | |||
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej, trojloďová románska stavba s troma apsidami a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z obdobia pred rokom 1228.[4] Ide o jednu z najvýznamnejších románskych stavieb na Slovensku. Kostol slúžil ako kláštorný kostol benediktínov. Stojí na mieste staršieho chrámu, zrejme spomínaného už v roku 1102. Touto stavbou môže byť dnešná južná kaplnka sv. Štefana. Toto územie bolo asi od konca 10. storočia vo vlastníctve mníchov z Panónskeho vrchu, ktorí tu vybudovali kláštor. Od začiatku 13. storočia tu budovali dvojpodlažný trojloďový kostol. Miestny kláštor zanikol v 16. storočí, od roku 1633 tento majetok opäť patrí kláštoru na Panónskom vrchu. Na konci 18. storočia došlo k úpravám dvojvežia. Puristickou neorománskou úpravou prešiel kostol v rokoch 1872-1875 podľa plánov F. Schuleka, v tomto období bolo trojlodie výrazne rozšírené západným smerom. Bolo zbúrané románske západné priečelie s emporou. Obnovou a úpravou interiéru prešiel v rokoch 1940-1941 z iniciatívy miestneho rodáka kardinála Jusztiniána Szerédiho. V tomto období vznikli interiérové výmaľby kostola a kaplnky. Komplex prešiel poslednou obnovou v 90. rokoch. Z pôvodnej románskej stavby sa zachovala východná časť trojlodia, časť veží a južná kaplnka. V slovenskom prostredí unikátne je dvojpodlažné riešenie kostola, keď sa v hornej časti okrem samotného kláštorného kostola nachádzali aj cely pre mníchov. Apsidy sú zaklenuté konchami, v apside horného kostola je fragment maľby Ježiša v mandorle.[5] Lode majú krížové hrebienkové klenby. Fasády románskej časti kostola sú členené priebežnými lizénami s oblúčkovým vlysom a oknami s polkruhovým záklenkom. Horný a dolný kostol oddeľuje dekoratívny tzv. strieškový vlys. Neorománska časť vo forme baziliky je členená opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Priečelie je členené troma portálmi, stredná časť je prevýšená, ukončená trojuholníkovým štítom s oblúčkovým vlysom. Veže sú členené kordónovými rímsami a ukončené zvonovitými helmicami.
- Bývalý opátsky kaštieľ upravený na sýpku, dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z prelomu 17. a 18. storočia. Úpravami prešla v roku 1823 a v druhej polovici 20. storočia.[6]
- Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z roku 1786. Veža bola doplnená v roku 1820. Interiér je zaklenutý valenými klenbami, v závere s lunetami. Nachádzajú sa tu dve protiľahlé empory a klasicistická kazateľnica z doby vzniku kostola, ostatné zariadenie je z 19. storočia.[7] Fasády kostola sú členené lizénami, pilastrami a segentovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovou rímsou, lizénovými rámami a ukončená trojuholníkovými štítmi s terčíkmi a ihlancovou helmicou.
Kostol Panny Márie Nanebovzatej
Neorománska časť kostola
Detail portálu
Reformovaný kostol
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Diakovce [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Diakovce - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diakovce
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálny web
- Apsida.sk- profil románskeho kostola