JavaScript
Field | Value |
---|---|
Zina | JavaScript |
Chithuzithuzi pa makina | ![]() |
nthowa | Likugwiriskira ncito nthowa zinandi zakughanaghanira na kugwira nchito: kuzgora ku ivyo vikucitika, kugwira nchito na milimo, kupeleka malango ghakudunjika, kulondezga malango gha pa sitepe na sitepe, na kuŵika nchito mu magulu mu vinthu. |
Kasungiliro | Garbage collected |
Mbumba | ECMAScript |
Ŵopanga | Brendan Eich (Netscape), Ŵanyake ŵakawovwirapo pa ECMAScript |
Kadofyero | Kakupambanapambana, yitechi, baka |
Skope | Leskiko |
Kufunyika | 4 vula 1995 |
Mtundu wasonosono | ECMAScript 2024[1] ![]() |
Zuŵa lasonosono lakufumiskika | |
Mtundu wasonosono wakuwoneka pambele kufumiskika | ECMAScript 2025[2] ![]() |
Zuŵa lasonosono lakuwona pambele kufumiskika | |
Mitandazgo ya Fayilo | .js , .mjs , .cjs
|
Hamba | ECMA-262 Standard |
Migwilisko | V8, JavaScriptCore, SpiderMonkey, Chakra (deprecated) |
Kuŵindika na | Java, Scheme, Self, AWK, HyperTalk |
Yaŵinda | ActionScript, ArkTS, AssemblyScript, CoffeeScript, Dart, Haxe, JS++, Opa, TypeScript |
Wikibooks | JavaScript |
JavaScript kanandi kufupikiskika kuti JS, ni chiyowoyero cha mapulogiramu ndiposo tekinoloje yikuru ya World Wide Web, pamoza na HTML na CSS. Mawebusaiti 99 pa 100 ghakugwiriskira ntchito JavaScript pa cigaŵa cha wakulomba pa umo webusayiti yikuchitira. [3]
Chakuwonela vya pa mahamba gha intaneti chikuŵanga na chendeski cha JavaScript icho chikukhazikiska malembo gha malayizgo gha wakulomba. Injini izi zikugwiriskirikaso nchito mu milamuli ya ntchito yinyakhe na mapulogiramu gha ŵagwiliski ghakupambanapambana . Nthowa yakumanyikwa chomene yakugwiriskira ntchito kwambura browser ni Node.js .
JavaScript ni chiyowoyero chapachanya, kanandi Chiyowoyero icho chikunozgeka nyengo yeneyiyo chikukhumbikwa. ndipo chikukolerana na muyezo wa ECMAScript . [4] Lili na kulemba kwakusintha, kuwoneska vinthu vyakuyana na chiyelezgero, na milimo ya kilasi lakwamba . Ni viyerezgero vinandi, kukhozgera ivyo vikuchitika, vyakugwira ntchito, na masitayilo ghakukhumbikwa gha mapulogalamu . Lili na chipata cha kuyowoyiskana cha mapulogalamu ghakugwiriskira ntchito (APIs) ghakugwilira ntchito na malemba, mazuŵa, mazgu gha nyengo zose, kapangikiro ka data kakumanyikwa, na Document Object Model (DOM).
Muyezo wa ECMAScript ukusazgapo chara vyakunjilirapo/vyakufumamo (I/O), nthe Kwendeska kwa mikwawo ya mirangura, kusungirako, panji malo ghakuwoneskera. Mukuchita, burauza panji pulogiramu yinyake iyo yikuchitika yikupereka nthowa za JavaScript zakuchitira ntchito ya kunjizga na kufumiska.
Nangauli Java na JavaScript vikuyana waka pa zina na umo vikulembekera, kweni viyowoyero viŵiri vyeneivi ni vyakupambana ndipo vikupambana chomene pa umo vili kupangikira.
Mbiri
[lemba | kulemba source]Kupanga ku Netscape
[lemba | kulemba source]Webusayiti yakwamba yakumanyikwa chomene iyo yili na vithuzithuzi vyakugwiriskira ntchito, Mosaic, yikafumiskika mu 1993. Ŵanthu awo ŵakalongozganga pa kupanga Mosaic ŵakambiska kampani ya Netscape, iyo yikafumiska pulogiramu yakutowa chomene, Netscape Navigator, mu 1994. Ici cikaŵa cakugwiriskirika ncito mwaluŵiro mwaluŵiro. [5]
- ↑ "ECMAScript® 2024 Language Specification". Juni 2024. Retrieved 30 Ogasiti 2024.
- ↑ "ECMAScript® 2025 Language Specification". 27 Malichi 2024. Retrieved 17 Epulelo 2024.
- ↑ "Usage Statistics of JavaScript as Client-side Programming Language on Websites". W3Techs. Retrieved 2024-02-27.
- ↑ "ECMAScript 2020 Language Specification". Archived from the original on 2020-05-08. Retrieved 2020-05-08.
- ↑ Enzer, Larry (August 31, 2018). "The Evolution of the Web Browsers". Monmouth Web Developers. Archived from the original on August 31, 2018. Retrieved August 31, 2018.