ខេត្តសាតូន
Satun สตูล | |||
---|---|---|---|
Province | |||
Satun province | |||
Other | |||
• Kedah Malay | Setoi (Rumi) | ||
• Standard Malay | Setul (Rumi) ستول (Jawi) | ||
[[File: La-ngu seaside Bridge to time traveling zone position, Mu Ko Phetra National Park Ko Lipe beach | |||
| |||
បាវចនា: สตูล สงบ สะอาด ธรรมชาติบริสุทธิ์ ("Satun, Peaceful, Clean, Pure Nature") | |||
![]() | |||
Country | Thailand | ||
Capital | Satun | ||
រដ្ឋាភិបាល | |||
• Governor | Sakra Kapilkan | ||
ផ្ទៃក្រឡា[១] | |||
• សរុប | ៣០១៩ គម2 (១.១៦៦ ម៉ាយ ការ) | ||
ចំណាត់ថ្នាក់ផ្ទៃក្រឡា | 62nd | ||
ប្រជាជន (2024)[២] | |||
• សរុប | increase៣២៤,៨៧៩ | ||
• ចំណាត់ថ្នាក់ | 67th | ||
• សន្ទភាព | ១០៨/km2 (២៨០/sq mi) | ||
• ចំណាត់ថ្នាក់សន្ទភាព | 46th | ||
Human Achievement Index[៣] | |||
• HAI (2022) | 0.6336 "somewhat low" Ranked 48th | ||
GDP[៤] | |||
• Total | baht 37 billion (US$1.0 billion) (2019) | ||
ល្វែងម៉ោង | ICT (ម.ស.ស.+7) | ||
Postal code | 91xxx | ||
Calling code | 074 | ||
ក្រមអ.ម.អ. ៣១៦៦ | TH-91 | ||
គេហទំព័រ | satun.go.th |
Satun Provincial Administrative Organization องค์การบริหารส่วนจังหวัดสตูล | |
---|---|
Provincial Administrative Organization | |
រដ្ឋាភិបាល | |
• ប្រភេទ | Local administrative divisions |
• Body | Satun Provincial Administrative Organization |
• President | Samrit Liangprasit |
គេហទំព័រ | satunpao.go.th |
សាតូន ( สตูล ) គឺជាខេត្តមួយក្នុង ចំណោមខេត្ត ភាគខាងត្បូង ( ចង្វាត់ ) នៃ ប្រទេសថៃ ។ ខេត្តជិតខាងគឺ (ពីខាងជើងតាមទ្រនិចនាឡិកា) តរង្គ ផាត់តាលុង និង សិង្ហខ្លា ។ នៅភាគខាងត្បូងវាមានព្រំប្រទល់ជាប់ Perlis នៃ ប្រទេសម៉ាឡេស៊ី ។
សព្វនាម
[កែប្រែ]ឈ្មោះ សាតូន ជាភាសា ថៃ នៃឈ្មោះដើមរបស់ ម៉ាឡេ របស់វា គឺ សេតុល ( សាតូល ឬដើមបំពេញរាជ្យ)។ សមភាគីនៃពាក្យចុងក្រោយនៅ ម៉ាឡេខាងជើង និង Urak Lawoi គឺ សេតឺ និង សេតុន រៀងគ្នា។ [៥]
ប្រវត្តិសាស្ត្រ
[កែប្រែ]នៅឆ្នាំ 1897 សៅរ៍បានក្លាយជាផ្នែកមួយនៃ មណ្ឌលជ្រៃបុរី (ឥឡូវ ជាកេដា ) ដែលនៅឆ្នាំ ១៩០៩ ត្រូវបានបែងចែករវាង ចក្រភពអង់គ្លេស និងសៀមជាផ្នែកនៃ សន្ធិសញ្ញាអង់គ្លេស-សៀមឆ្នាំ ១៩០៩ ។ ខណៈពេលដែល កេដា ភាគច្រើនត្រូវបានប្រគល់ទៅឱ្យចក្រភពអង់គ្លេសនោះ សាតូន ត្រូវបានប្រគល់ទៅឱ្យសៀមព្រោះវាមានប្រជាជនថៃច្រើនណាស់។ សាតូន ត្រូវបានដាក់បញ្ចូលទៅក្នុង មណ្ឌល ភូកេត ។ ប្រព័ន្ធ មណ្ឌល ត្រូវបានបញ្ចប់នៅឆ្នាំ ១៩៣៣ ហើយខេត្ត សាតូន បានក្លាយជាផ្នែករងកម្រិតទីមួយនៃប្រទេសថៃ។ រហូតមកដល់ឆ្នាំ ១៩១៦ សាតូន គឺជា រដ្ឋម៉ាឡេ តូចមួយដែលត្រូវបានគេស្គាល់ថាជា ព្រះរាជាណាចក្រ សេតុស មាមបាង សេការា ដែលមានទំនាក់ទំនងយ៉ាងជិតស្និទ្ធជាមួយ កេដា Sultanate ។ បន្ទាប់ពីថ្ងៃនោះ វាត្រូវបានចាត់ចែងដោយអភិបាលមួយរូបដែលបញ្ជូនមកពី ខេត្តនគរស្រីធម្មរាជ ។ [៦]
និមិត្តសញ្ញា
[កែប្រែ]ត្រាខេត្ត បង្ហាញពី ព្រះសមុទ្រទេវ (समुद्र देवा Samudra Deva, "ព្រះនៃមហាសមុទ្រ") គង់នៅលើថ្មក្នុងសមុទ្រដោយមានថ្ងៃលិចនៅពីក្រោយ។ ព្រះសមុទ្រទេវ គឺជាវិញ្ញាណដែលការពារសមុទ្រ។ ថ្មគឺជាយានដ៏ទេវភាពរបស់គាត់។ ថ្ងៃលិចតំណាងឱ្យ សមុទ្រ អាន់ដាម៉ាន់ ដែលស្ថិតនៅភាគខាងលិចនៃខេត្ត។
ដើមខេត្ត គឺ ឈើគ្រញូងថៃ ឬ ផាយ៉ុងក្លាប ( Dalbergia bariensis ) ហើយផ្កាខេត្តគឺ ដើមផ្កាអ័រគីដព្រិល ( Bauhinia acuminata )។ ជីវិតក្នុងទឹកខេត្តគឺ ត្រីត្លុក ( Amphiprion ocellaris ) ។ បាវចនារបស់ខេត្តគឺ សន្តិភាព ស្អាតស្អំ និងធម្មជាតិបរិសុទ្ធ ។
រដ្ឋបាលខេត្ត
[កែប្រែ]សាតូនត្រូវបានបែងចែកចេញជាប្រាំពីរស្រុក ( អាំភឺ ) ។ ភូមិទាំងនេះត្រូវបានបែងចែកចេញជាសង្កាត់ចំនួន ៣៦ ( ឃុំ ) និង ២៧៧ ភូមិ ( មេបាន )។
ឯកសារយោង
[កែប្រែ]- ↑ "Table 2 Forest area Separate province year 2019". Royal Forest Department. Retrieved 6 April 2021.
- ↑ "Official statistics registration systems". Department of Provincial Administration (DOPA). Retrieved 10 February 2025, year 2024 >provincial level >Excel File >no.91
{{cite web}}
: CS1 maint: postscript (link) - ↑ "ข้อมูลสถิติดัชนีความก้าวหน้าของคน ปี 2565 (PDF)" [Human Achievement Index Databook year 2022 (PDF)]. Office of the National Economic and Social Development Council (NESDC) (in thai). Retrieved 12 March 2024, page 72
{{cite web}}
: CS1 maint: postscript (link) CS1 maint: unrecognized language (link) - ↑ (July 2019)"Gross Regional and Provincial Product, 2019 Edition". <>. ISSN 1686-0799.
- ↑ name="wongbusarakum">Wongbusarakum, Supin. "Changing Ways of Life of the Urak Lawoi (abstract)".
- ↑ Parks, Thomas I. (1 March 2009). "Maintaining peace in a neighbourhood torn by separatism: the case of Satun province in southern Thailand". Small Wars & Insurgencies. DOI:10.1080/09592310802573632. Retrieved on 14 May 2025.